Austrálsky zápisník: Históriu nepíšu len víťazi!

Autor: Marek Sikra | 6.5.2015 o 13:12 | (upravené 11.5.2015 o 3:14) Karma článku: 4,39 | Prečítané:  993x

25. apríl značí jeden z najvýznamnejších historických míľnikov v relatívne krátkej novodobej histórii Austrálie a Nového  Zélandu.

Obe krajiny si pripomínajú výročie prvého zapojenia sa do konfliktu medzinárodných rozmerov, ktorým bola prvá svetová vojna.

Ozbrojené zložky Austrálie a Nového Zélandu, známe aj ako ANZAC (Australia and New Zealand Army Corps), sa nepriamo do konfliktu zapojili už len tým, že do vojny  v roku 1914 vstúpila Veľká Británia. Obe krajiny sú dodnes členom jej dnes už skôr formálneho spoločenstva.  V čase, keď vojna vypukla, Austrália bola federáciou len krátkych 13 rokov. Účasť vo vojne dovtedy bezprecedentných rozmerov bola tiež dobrou príležitosťou nezmazateľne zapísať krajinu na mapy svetového spoločenstva.

Austrália sa zapojila do konfliktu 25.apríla presne pred 100 rokmi. Jej ozbrojené zložky sa vtedy vylodili, alebo skôr pokúsili o vylodenie  na stredomorskom pobreží vtedajšej Osmanskej ríše, dnešného Turecka, na polostrove Gallipoli. Spojenci pod politickým vedením Veľkej Británie a Francúzka tým chceli získať kontrolu nad dôležitou úžinou medzi Európou a Malou Áziou. Tento strategický krok mal za úlohu odrezať Osmanskú ríšu, najdôležitejšieho spojenca Nemecka, od možnosti významne zasiahnuť do konfliktu a tiež uvoľniť námornú cestu pre inak odrezanú ruskú Čiernomorskú flotilu.

Veci však nešli podľa plánu a na Austrálsko-Novozélandskú inváziu čakala v členitom teréne Gallipoli dobre pripravená turecká armáda. Tá z dobre zabezpečených pozícii zmasakrovala bezmála osem tisíc “narušiteľov”. A práve tieto udalosti si v Austrálii každoročne pripomíname pietnym aktom pri pamätníkoch venovaných padlým vojakom, ktoré sa konajú od skorého úsvitu v každom väčšom mestečku. Potom nasleduje tradičný sprievod, po ktorom mnohí zamieria do barov a pubov zahazardovať si pri spoločenskej hre “two-up”. 

Každá historická udalosť sa však dá interpretovať presne toľko krát, koľko rozličných názorov na ňu existuje. Slovenské dejiny nie sú žiadnou výnimkou a takou nie je ani “ANZAC Day”. Hrdinstvo nie len padlých vojakov, ktorých vláda poslala na smrť, si ctí, verím každý. Interpretácia udalosti samotnej však taká jednoznačná byť nemusí, ba čo viac, rôzne pohľady môžu vyvolať ešte rôznejšie reakcie. Svoje o tom vie Scott McIntyre, dnes už bývalý športový komentátor SBS (The Special Broadcasting Services), čo je jedna z dvoch austrálskych verejnoprávnych televízii. Jeho zamestnávateľ sa s ním veľmi rýchlo rozlúčil po sérii necitlivých komentárov, ktoré Scott McIntyre zverejnil v podvečer tohto pamätného dňa na svojom Twitter konte, kde ho “followuje” až 30,000 používateľov.

Menšie, aj keď stále pobúrenie, vyvolala aj rýchla reakcia jeho zamestnávateľa. Padlí vojaci totiž bojovali za hodnoty, medzi ktoré sloboda slova rozhodne patrí. Akokoľvek nevhodný slovník Scott McIntyre použil, vyjadril svoj názor na historickú udalosť.

Zdá sa tak, že ani multikultúrna krajina akou Austrália je, nie je pripravená otvorene diskutovať o svojich dejinách. A “ANZAC Day” nie je jediný. Spoločnosť polarizujúcim je aj štátny sviatok “Australia Day”, ktorým si 26. januára pripomíname príchod prvých britských osadníkov. Udialo sa tak v roku 1788, kedy britskí objavitelia prvýkrát vztýčili britskú zástavu na austrálskej pôde. Čo to znamenalo pre pôvodné aborigínske obyvateľstvo, patrí ku kapitolám, ktoré by boli najradšej zabudnuté. A práve preto nie len aborigínska komunita 26.januára neoslavuje.

Gallipoli boli prvou, avšak zďaleka nie poslednou spornou medzinárodnou vojenskou účasťou Austrálskych ozbrojených síl. Austrália sa tiež zapojila do vojny vo Vietname (1962-75) a do invázie Iraku v roku 2003. Obe účasti už pod vedením Spojených Štátov, ktoré po druhej svetovej vojne vystriedali Veľkú Britániu v úlohe hlavného austrálskeho medzinárodného spojenca . V súčasnosti Austrália aktívne zasahuje do civilnej vojny na Blízkom východe. Tu v koalícii vedenej opäť Spojenými Štátmi bojuje proti sunitským extrémistom operujúcim pod značkou Islamský Štát, alebo tiež ISIS, ISIL, alebo Daesh. Cieľ je však často dosahovaný podporou opačnej skupiny extrémistov, tej šiítskej. Len čas ukáže, ako budú historici hodnotiť túto kapitolu austrálskych a svetových dejín.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?