reklama

Ako som jedol býčie...

Dva týždne na farme v austrálskom outbacku očami človeka z mesta, ktorý túto zimu trávi roadtripom okolo Austrálie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Zima v Sydney sa s tou slovenskou, kontinentálnou veľmi porovnávať nedá. Ranné teploty pod 8˚C klesnú len zriedka, pričom tie denné sa obvykle prehupnú cez 15˚C. Menej pozitívnym rozdielom je ale chýbajúca tepelná izolácia a väčšinou žiadna v bytoch či domoch zabudovaná vykurovacia technológia. Izbová teplota hlboko pod 20˚C je tak v Sydney zimný štandard. Pre rozmaznaného Slováka, ktorý vyrastal v centrálne prekúrenom paneláku to nie je nič príjemné. Túto zimu som sa aj preto rozhodol stráviť roadtripom v klimaticky príjemnej tropickej severnej časti Austrálie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Ráno na východnom pobreží v národnom parku Yuraygir cestou na sever
Ráno na východnom pobreží v národnom parku Yuraygir cestou na sever 

Zimná sezóna je na návštevu ďalekého severu najideálnejšia. Je to obdobie sucha („dry season“). Kedže premávka je v týchto odľahlých oblastiach menšia ako v Poloninách na konci východného Slovenska, veľa ciest je nespevnených, prašných. Niektoré z nich sú počas sezóny dažďov („wet season“) uzatvorené a kvôli rozvodneným riekam neprejazdné a dažďami poškodené. Niektoré takéto cesty na začiatku suchej sezóny, a teda začiatkom júna, opravia a upravia do stavu, že sa po nich dá jazdiť diaľničnou rýchlosťou. Teda apoň pokiaľ sa nevysypete, potom aspoň do konca daného dňa nie viac ako šesťdesiatkou. Teplo, sucho, kvalitné, bez problémov aj prašné cesty a nekonečná vyludnená austrálska divočina sú tou správnou kombináciou na výborný motovýlet, plný nocí pod úchvatnou nočnou oblohou, kde mliečna dráha je nočným štandardom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Cesta vedúca na najsevernejší bod kontinentálnej Austrálie. Približne 5km od cieľa.
Cesta vedúca na najsevernejší bod kontinentálnej Austrálie. Približne 5km od cieľa. (zdroj: Marek Sikra)

Plán roadtripu bol a teda stále je obísť Austráliu proti smeru hodinových ručičiek so začiatkom v Sydney, ktoré je posledné štyri roky mojim domov. Úvodná trasa tak viedla severne pozdĺž východného tichomorského pobrežia až na Cape York, najsevernejší bod kontinentálnej Austrálie. Trasa odtiaľ pokračuje západne smerom na Darwin, ďalej do oblasti Kimberly v štáte Západná Austrália a ku koncu zimy zamierim opäť južne, v tom čase asi ešte studeného Perthu. Odtiaľ spať do Sydney južnou trasou. Cestu som začal 30. mája a naspäť v Sydney chcem byť začiatkom októbra. Štyri mesiace by mali stačiť na to, aby som v rámci roadtripu stihol aj jednu väčšiu, niekoľkotýždňovú pracovnú prestávku na farme v austrálskom outbacku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prácu na farme („cattle station“) som si chcel vyskúšať ako zaujímavú skúsenosť zažiť austrálsky outback inak ako len turista, získať možno nové zručnosti a naučiť sa niečo o austrálskom poľnohospodárstve z prvej ruky. To je dôležité tak z hľadiska ekonomického (významný podiel na vývoze napriek malému podielu na celkovom HDP krajiny), ako aj sociálneho (zamestnanosť vidieka a odľahlých oblastí) a historického (osídľovanie vnútrozemskej Austrálie). Vďaka rastúcej strednej triede najmä v susednej Číne a Indonézii a jej rastúcemu apetítu po kvalitných potravinových surovinách, ktoré Austrália vie ponúknuť, je poľnohospodárstvo jedno z najperspektívnejších austrálskych odvetví.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nájsť prácu na farme nemal byť problém. Farmy totiž zamestnávajú veľa ‘backpackerov’, čo je výraz pre mladých cestovateľov, najmä z Veľkej Británie, západnej Európy a Škandinávie, ktorí majú nárok získať austrálske ‘Working holidays’, alebo ‘Work and holiday’ víza. Rozdiel medzi nimi je predovšetkým v zozname krajín, ktorých občania majú nárok uchádzať sa o ne. Oba tipy víz ich držiteľom, osobám nie starším ako 30 rokov, umožňujú cestovať a pracovať v Austrálii po dobu 12 mesiacov. Občania Slovenska nárok na tieto víza historicky nemali. Minister Lajčák však pri svojej poslednej, májovej návšteve Austrálie recipročne dohodol 200 miest v programe ‘Work and holiday’ víz aj pre Slovákov spĺňajúcich kritériá. Tým recipročne myslím, že 200 mladých Austrálčanov má zároveň možnosť vycestovať na 12 mesiacov na Slovesnko. Tuším, ktorá zo strán prvá naplní kvóty...

Benzínová pumpa Bramwell Roadhouse, ktorá sa nachádza približne 200 km od najsevernejšieho bodu kontinentálnej Austrálie. Aj tu obsluhu tvorili prevažne backpackeri.
Benzínová pumpa Bramwell Roadhouse, ktorá sa nachádza približne 200 km od najsevernejšieho bodu kontinentálnej Austrálie. Aj tu obsluhu tvorili prevažne backpackeri. (zdroj: Marek Sikra)

Držitelia ‘Working holidays’ víz majú navyše možnosť predĺžiť si pobyt o ďalších 12 mesiacov. Musia sa však aspoň na 88 dní zaprášiť prácou na vidieku alebo inak odľahlej oblasti. Vláda tým pomáha zvýšiť ponuku, síce málo kvalifikovanej, ale lacnej pracovnej sily v oblastiach a na pozíciách, do ktorých sa Austrálčanom veľmi nechce. Preto ak cestujete v Austrálii, tak je skoro isté, že na benzínovej pumpe v outbacku alebo v hoteli v turisticky zaujímavej, ale odľahlej oblasti na vás personál prehovorí angličtinou so silným, napríklad nemeckým prízvukom.

Rodeo v mestečku Georgetown
Rodeo v mestečku Georgetown (zdroj: Marek Sikra)

Asi v štvrtine môjho roadtripu, približne 500 km západne od mesta Cairns ležiacom na východnom pobreží v štáte Queensland sa nachádza mestečko Georgetown. V čase, keď som ním prechádzal sa tam konala výročná víkendová rodeo show. Vhodnejšia príležitosť stretnúť farmárov z okolia nemohla prísť. Rodeo organizujú miestni nadšenci. Je to viac menej nezisková akcia a tak som skončil ako dobrovoľník v rodeo bare. V súčte za asi 6 hodín práce, na mieste kde som aj tak potreboval byť, som zaskóroval $50 kredit na nápoje (kúpi napríklad 10 pív) a voľný vstup na akciu.

K práci na farme som sa však nakoniec dostal ešte ˇoveľa jednoduchšie pred začiatkom samotného rodea. Počas piatkového obedu na benzínovej pumpe v Georgetowne, sa za mojim chrbtom odohrával rozhovor dvoch podľa hlasu sympatických slečien. Z neho bolo zrejmé, že jedna prišla z priľahlej farmy vyzdvihnúť tú druhú, nakoľko tá práve nastupovala na pozíciu kuchárky. Obidve sa volali Jenn. Tá mladšia, čo práve začínala ako kuchárka bola backpacker z Kanady. Staršia bola pôvodom so Švédska a na farmu prišla podobným spôsobom pred šiestimi rokmi. Svoj pobyt v Austrálii si predĺžila svadbou s jedným z austrálskych zamestnancov farmy. Po chvíli som sa do konverzácie zapojil a vyjadril záujem na farme pracovať. Po krátkom rozhovore švédska Jenn zatelefonovala osobe zodpovednej za prijímanie personálu. Tento telefonát znamenal môj nástup už nasledujúci pondelok. Na víkendovom ródeu som tak nakoniec „dobrovoľníčiť“ ani nemusel, ale prečo nie. Naučil som sa tak, že miestnym ‘best-sellerom’ je pivo XXXX Gold a rum z Bundabergu. Celkom logicky, keďže celé východné pobrežie Queenslandu je jedno obrovské pole s cukrovou trstinou, takže sa aj páleniciam isto ujde.

Polia s cukrovou trstinou na pobreží v štáte Queensland.
Polia s cukrovou trstinou na pobreží v štáte Queensland. (zdroj: Marek Sikra)

Farma na ktorej som tak jednoducho našiel prácu sa volá Strathmore cattle station a nie je tak úplne obyčajná. Je v súkromných rukách Austrálčana menom Scott Harris a je najväčšou ucelenou farmou v štáte Queensland s rozlohou viac ako 10,000 kilometrov štvorcových. Pre porovnanie je to rozloha väčšia ako Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý je najväčším na Slovensku. V súčasnosti sa na tejto rozlohe nachádza približne 30,000 kusov dobytka a asi 30 zamestnancov, či kontraktorov. Majiteľ plánuje v krátkodobom horizonte zvýšit tieto čísla na 70,000 a 100.

Majiteľ farmy Scott Harris.
Majiteľ farmy Scott Harris. (zdroj: Brian Cassey)

Na farmu som prišiel v pondelok v dohodnutom čase o 9:30. To je čas neskorých raňajok, ktoré sa nazývajú ‘smoko’. Po nich ma Sasha, nemecký backpacek prezývaný tiež Flipper, zobral do kempu, kde je väčšina pracovníkov ubytovaných. Tam mi ukázal moju bunku a vysvetlil niekoľko základných pravidiel. Tie ostatné som sa naučil za pochodu. Tie základné pravidlá sa dajú zhrnúť nasledovne:

Cesta na Strathmore cattle station, vzdialenej 120 km od mestečka Georgetown. Žltý kartón piva XXXX Gold na zadnom sedadle slúži na rýchle nájdenie nových kamarátov
Cesta na Strathmore cattle station, vzdialenej 120 km od mestečka Georgetown. Žltý kartón piva XXXX Gold na zadnom sedadle slúži na rýchle nájdenie nových kamarátov (zdroj: Marek Sikra)

Pracovný deň začína ráno o 6:00 na terase kuchyne v homestead-e. Homestead je hlavná časť farmy, kde sa nachádza tiež hlavná kuchyňa. Druhá kuchyňa je v kempe. Pri homestead-e býva samotný majiteľ s rodinou a niekoľko kľúčových zamestnancov. Joog, ten čo švédskej Jenn predĺžil pobyt, taktiež s rodinou. Kemp je od homestead-u vzdialený približne jeden kilometer. Na tomto rannom stretnutí som sa vždy dozvedel, čo a s kým budem v ten deň robiť. O 9:30, a teda po už troch hodinách práce je čas spomínaného smoko v homestead kuchyni. Ak však v ten deň pracujete v teréne, tak ste urobili lepšie ak ste si nejaké jedlo a dostatok vody zobrali so sebou. Okolo 13:00, ak čas dovolí, je krátka prestávka na obed. Večera začína o 19:00. Ku stolu treba zasadnúť už umytý. Výnimka platí pre tých, čo sa z práce vrátia až okolo siedmej. Alkohol sa môže konzumovať na dvoch miestach. V kuchyni v kempe a v ‘beer garden’ vedľa domu manažéra farmy Charlieho pri homestead-e. V homested-e aj v kempe bol dostupný satelitný wi-fi interent, fungoval však len v čase od 18:00 do 6:00. Takže žiadne sociálne siete počas pracovnej doby. Dostupnosť signálu mobilných operátorov je v tejto odľahlej oblasti čistá utópia. Pracuje sa 6 dní v týždni od úsvitu a obvykle až do súmraku. Nedeľa je voľný deň, čo však neplatí vždy a pre všetkých, keď pracovná situácia vyžaduje. Z mojich dvoch týždňov na farme a teda dvoch nedieľ bola voľná jedna. Cez voľnú nedeľu sa však do kostola nechodí. Čas sa trávi kempovaním, polovaním divokých prasiat, nákupným výletom do priľahlých mestečiek (po XXXX Gold) atd.

Strathmore station, na obrázku dielňa (v strede vzadu) a homestead (na pravo medzi stromami).
Strathmore station, na obrázku dielňa (v strede vzadu) a homestead (na pravo medzi stromami). (zdroj: Marek Sikrea)

Moja zromantizovaná predstava o tom, čo budem na farme robiť pozostávala zo zháňania kráv, nazývané mustering, na enduro motorke, alebo štvorkolke (quad bike). Predstava sa s realitou nestretla, čo ale vôbec nevadilo. Mustering tím na farme takéhoto rozsahu totiž pozostáva z jednej či dvoch helikoptér a len jednej štvorkolky. Túto prácu na Starthmore robil samozrejme niekto skúsenejší. Práce, ktoré som si počas môjho pôsobenia stihol vyskúšať sa dajú zhrnúť asi nasledovne: práca v dielni (shed), práca v ohrade (yard) a čistenie dvoch kombajnov po žatve. Čistenie kombajnov som vyčlenil ako samostatnú kategóriu, nakoľko dva kombajny som čistil viac ako tri dni. Ak niektorý čitateľ blogu pozná konštruktéra, či dizajnéra kombajnov, odkázať neúprimné pozdravy. Spomenúť tiež prosím, nech pri dizajne nabudúce myslia na čističov a minimalizujú tak počet ťažko dostupných miest, kde sa žatevný bordel ľahko a rád ukladá.

Mustering cez rieku Gilbert na Strathmore catlle station.
Mustering cez rieku Gilbert na Strathmore catlle station. (zdroj: Brain Cassey)

Práca v dielni mala niekoľko výhod. Dielňa sa nachádzala pri homestead-e, čo znamenalo teplé jedlo o 9:30 a dostupnosť plnej chladničky počas obednej prestávka. Ďalšou výhodou bolo, že dielňa bola zastrešená a teda poskytovala prácu v tieni. Takmer žiadny prach oproti práci v ohrade bolo taktiež veľkým pozitívom. Počas prác v dielni som si zručnosti rozšíril o činnosti ako zváranie, letovanie alebo výmena pneumatík na kamióne a návesoch. Síce také letovanie a zváranie som si už pred tým skúsil, bolo to ale pred viac ako pätnástimi rokmi. Začínal som tak prakticky od nuly, no aspoň na nejakých základoch, získaných vďaka môjmu otcovi počas detstva a mladosti.

Dielňa (the shed)
Dielňa (the shed) (zdroj: Marek Sikra)
Po celodennej práci v ohrade (yard).
Po celodennej práci v ohrade (yard). (zdroj: Marek Sikra)

Práca v ohradách bola fyzicky najnáročnejšia. Pôda v oblasti sa počas suchej sezóny zmení na prachové pole. Asi tisícka kráv, ktorá je neustále presúvaná z jednej časti ohrady do inej tak vytvorí kompletne prachové prostredie. To v kombinácii s prácou na priamom slnku, neustálym preliezaním ohrád, zháňaním kráv a v niektorých prípadoch utekaním pred agresívnym býkom, či kravou dokáže slušne unaviť. Práca v ohradách obnáša najmä triedenie kráv (draft), značkovanie (branding), strihanie rohov, sterilizáciu mladých býčkov, nakládka na kamión, alebo vykladanie z kamiónu. Ešte pred mojim nástupom na Strathmore som z rozhovorov s backpackrami, čo už na podobných miestach pôsobili, vedel o tradícii ochutnávky býčích ‘vajec’. Tradícia ani mňa neobišla. Čerstvo vyrezaná delikatesa, krátko ugrilovaná na rozpálenom železe, kde sa ohrievali značkovače (brands), mi bola servírovaná prachom a kravským lajnom ušpinenými rukami môjho kuchára hostiteľa, ktorý krátko pred tým držal v ruke asi pätnásť párov iných býčích vajec. Chuť bola v poriadku, rozum však nedovolil delikatesu plne vychutnať. Asi aj preto, že len pred pár minútami ešte hompáľala v povetrí pod mladým býčkom.

Ohrada (the yard)
Ohrada (the yard) (zdroj: Marek Sikra)

To čo som si za krátke dva týždne práce na Strathmore stihol vyskúšať, je samozrejme len zlomok toho čo si udržanie prevádzky schopného stavu tak obrovského miesta vyžaduje. Stovky, či skôr tisíce kilometrov oplotenia pastvín (patics), mnoho ohrád (yards) rozmiestnených po celom území farmy, či rozsiahly strojový a vozový park si vyžadujú nekonečnú údržbu. Starthmore sa snaží a vlastne pre svoju polohu aj musí byť vo všetkom sebestačný. Zamestnanci farmy sú tak veľmi zruční a vynaliezaví v mnohých smeroch a oblastiach. Dá sa od nich preto naučiť veľmi veľa.

Mustering a s tým spojená práca v ohradách je sezónna činnosť, vykonávaná v zime. Počas obdobia dažďov sa väčšina času trávi pestovaním plodín, ako napríklad cirok pre dobytok. Pestovanie plodín je v tejto oblasti Austrálie výnimkou a Strathmore je v tomto smere priekopníkom. Veľké plány majiteľa znásobiť počet kusov dobytka si vyžadujú prípravu nových pastvín. Hoci je lokálna vegetácia posiata stromami a inou vegetáciou len veľmi nariedko, aj tie musia byť pre pastviny a nové polia odstránené. Takéto čistenie sa na Strathmore robí pomocou dvoch 200 metrov od seba vzdialených buldozerov o výkone 900 koní, medzi ktorými je natiahnutá obrovská reťaz. Jeden článok tejto reťaze váži viac ako 50 kg. Takto povalené stromy sa následne zhrnú na kopy, ktoré sa zapália pomocou horľaviny dávkovanej z helikoptéry. Aj keď je farma v súkromných rukách, odstraňovanie vegetácie si vyžaduje povolenie od zodpovedných úradov. Tie majiteľovi v súčasnosti povolili pre pastviny či orbu vyčistiť ďalších 300 kilometrov štvorcových plochy, čo so sebou prinieslo odpor enviromentalistov a kritiku úradov.

Vyčistená pôda pre pastviny, alebo polia.
Vyčistená pôda pre pastviny, alebo polia. (zdroj: Marek Sikra)

Medzi životom v austrálskych metropolitných oblastiach ako Sydney a svetom ľudí žijúcich a pracujúcich v outbacku je obrovský rozdiel. Inak multikultúrna štruktúra obyvateľstva miest je v silnom kontraste s monotónnou skladbou v outbacku, ktorého obyvateľstvo poväčšine tvorí x-tá generácia skorších britských osídlovateľov Austrálie. Neustále sa striedajúci backpackeri sú tak pre miestnych jednou z mála príležitostí na interakciu s cudzincami. Pre miestnych sú backapackeri kategóriou sami o sebe. Keďže väčšina z nich, rovnako ako ja, vyrastala v mestách, zručnosti potrebné na prácu na farme nemajú a všetko sa musia naučiť od základu. Väčšinou tak schytávajú najhoršiu prácu a nevyberané, ale zato celkom vtipné jednanie. Napriek tomu, že žijem v Austrálii už štyri roky, bol som viac menej tiež v tejto kategórii. Asi každý, s kým som sa na farme o sebe rozprával, nevedel pochopiť ako je možne, že som v Austrálii už štyri roky. Pretože väčšina cudzincov ktorých stretli sú backpakeri, zdalo sa im, že som v krajine už pridlho. Rád som pri týchto rozhovoroch preto rýpal tvrdením, že som vlastne už Austrálčan presne ako oni. Reakciou na takto odvážne tvrdenie bola napríklad: “Fuck you cunt, no way you are”. Inak slovo ‘cunt’ bolo v Strathmore najobľúbenejšia nadávka. V kombinácii so slovom ‘useless’ toto pomenovanie väčšinou patrilo backpackerom. Do tejto štatistiky samozrejme nezahŕňam slovíčko ‘fucking‘, ktoré vo vete nechýbalo pred žiadnym podstatným menom a univerzálne nahrádzalo určitý člen ‘the‘, ako aj neurčité ‘a‘ a ‘an‘.

Joogova zváračská helma s jasným odkazom.
Joogova zváračská helma s jasným odkazom.  (zdroj: Marek Sikra)

Backpackerov zvyčajne vlastným menami nevolajú. Lokálne sa im vymyslí prezývka. V čase keď som na Strathmore bol ja, tu boli traja chalani z Nemecka. Prvý si vyslúžil prezývku Petrol, čo znamená v preklade benzín. Prezývka vznikla v prvých dňoch jeho pobytu, keď mu jeden z permanentných pracovníkov nakázal doniesť benzín, načo ten sa mu namiesto toho začal predstavovať a podávať ruku. Druhého volali Bunnings. Táto prezývka mu prischla kvôli slamenému klobúku s rovnomenným nápisom. Bunnings je austrálsky ekvivalent predajní ako Hornbach, alebo Baumax. Petrol mal rovnaký klobúk, ale keď ho preto niektorí omylom volali Bunnings, ten si nápis prelepil. Tretí nemecký backpacker, dostal prezývku Flipper. Dôvodom na tú bola jeho nehoda v Land Cruiseri, ktorý sa mu podarilo obrátiť na strechu a následne späť na štyri kolesá. Šťastlivec vyviazol skoro bez škrabanca, napriek tomu, že auto bolo po nehode na odpis. Mňa volali buď Mark, alebo Stifler podľa miernej podobnosti s touto filmovou postavou. 

Flipper pred Land Cruiserom, ktorý "otočil".
Flipper pred Land Cruiserom, ktorý "otočil". (zdroj: Marek Sikra)

Aj keď len na chvíľu, život s Austrálčanmi outbacku bol skvelým zážitok, vďaka ktorému som sa na chvíľku mohol priblížiť ich spôsobu života. Väčšina z nich sa už narodila v tomto prostredí, s touto prácou sú spojení od útleho detstva a sú preto manuálne veľmi zruční a kreatívni. Asi nie pre každého človeka z mesta by bol tento spôsob života príťažlivý či zaujímavý. Mnohým by sa tiež nepáčilo relatívne kruté zaobchádzanie s dobytkom, hoci hovädzie mäso tvorí súčasť aj ich jedálnička. Keďže je ale supermarket najďalej, kam sa v potravinovom produkčno-logistickom reťazci dostali, mnohé procesy tomu predchádzajú si ani neuvedomujú. Farmári zo Strathmore ani inde však domestifikáciu zvierat nevymysleli. Vinná je 10,000 rokov stará neolitická revolúcia, kedy sa človek začal postupne odkláňať od svojho tradičného lovecko-zberačského spôsobu života. Prírodu, s ktorou sme dovtedy žili v značnej symbióze sa odvtedy pokúšame ovládnuť.

V dielni.
V dielni. (zdroj: Marek Sikra)

Dva týždne na Strathmore boli teda úžasnou skúsenosťou, popri ktorej som navyše zarobil aj nejaké peniaze a žiadne neminul, nakoľko okrem mydla a zubnej pasty je o všetko postarané. Peniaze to ale boli zarobené poctivo, práca od svitu po súmrak bola fyzicky vyčerpávajúca. Pre svoju nešikovnosť som si tiež vedel každý deň spôsobiť najmä na rukách nejaké menšie zranenie. Navyše ma raz nabrala (našťastie len mladá) vystresovaná krava a pri nakládke na kamión iná poriadne kopla do členku. Aj keď moje dva týždne boli veľmi málo na nasatie atmosféry tohto miesta, fyzickej práce od úsvitu po súmrak som mal už dosť a bol som preto viac ako pripravený pokračovať v roadtripe. Smerom na Darwin a ďalej na západ.

Marek Sikra

Marek Sikra

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obyčajný účtovník a človek milión, ktorý by sa rád podelil o postrehy zo života v Austrálii Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu